Menej dní v práci, rovnaký plat a vyššia spokojnosť. To nie je len vízia budúcnosti, ale realita v rakúskej obci Gerasdorf pri Viedni, ktorá ako jedna z prvých v regióne spustila pilotný projekt 4-dňového pracovného týždňa pre mestských zamestnancov. Cieľom je zistiť, či možno rovnakú prácu vykonať za kratší čas – a bez zníženia produktivity.
Ako projekt funguje?
Od júna 2025 pracujú zamestnanci obecného úradu v Gerasdorfe len štyri dni v týždni, pričom ich pracovný čas zostáva zachovaný – odpracujú rovnaký počet hodín, ale v dlhších zmenách. Každý má teda jeden deň voľna navyše, pričom úrad v piatok zostáva zatvorený.
Cieľom projektu je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a znížiť únavu zamestnancov bez negatívneho dopadu na efektivitu.
Prvé výsledky: menej stresu, rovnaká výkonnosť
Aj keď je projekt stále v počiatočnej fáze, prvé ohlasy zamestnancov sú pozitívne:
- Zvýšená spokojnosť s pracovným prostredím
- Znížený stres a únava
- Žiadne zníženie výkonnosti či kvality služieb
Starosta Gerasdorfu označil túto zmenu za „prirodzený krok vpred“, ktorý reflektuje moderné trendy v práci a očakávania novej generácie zamestnancov.
Trend, ktorý naberá na sile
Gerasdorf nie je jediný. Po celom svete sa objavujú podobné iniciatívy:
- Island testoval 4-dňový týždeň na 2 500 zamestnancoch a zaznamenal nárast produktivity.
- Belgickí zamestnanci majú právo komprimovať si pracovný týždeň do 4 dní.
- Spojené kráľovstvo otestovalo túto schému v stovkách firiem s výrazne pozitívnymi výsledkami.
Mohlo by to fungovať aj na Slovensku?
✅ Áno, ale:
- V samospráve a administratíve by mohla byť implementácia relatívne jednoduchá.
- Zákonník práce umožňuje pružný pracovný čas, ale zavedenie 10-hodinových zmien si vyžaduje úpravy interných predpisov a kolektívne dohody.
- V súkromnom sektore záleží na odvetví – niektoré firmy už 4-dňový týždeň testujú (najmä v oblasti IT, marketingu, tvorivých službách).
- Dôležitá je kultúra práce – skrátený týždeň funguje iba tam, kde je vysoká miera samostatnosti, dôvery a jasne definované ciele.
Gerasdorf ukazuje, že aj verejná správa môže byť moderná a otvorená zmenám. Ak sa pilotný projekt osvedčí, môže inšpirovať ďalšie rakúske (a možno aj slovenské) mestá.
Na Slovensku by mohli byť priekopníkmi najmä progresívne samosprávy, startupy a menšie firmy, ktoré si uvedomujú, že spokojný zamestnanec = produktívny zamestnanec.
