O čo ide?
Európska únia sa opäť posúva vpred v snahe zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív. Najnovší návrh Európskej komisie z polovice júna 2025 počíta s úplným zákazom dovozu ruského plynu do konca roka 2027. Krajiny ako Slovensko a Maďarsko však vzniesli vážne výhrady – tvrdia, že takýto krok by ich ekonomiku a energetiku mohol poškodiť.
Kedy má zákaz začať platiť?
Podľa návrhu Komisie:
- Od 1. januára 2026 – zákaz nových zmlúv s ruskými dodávateľmi.
- Do 17. júna 2026 – musia skončiť všetky krátkodobé zmluvy podpísané do tohto dátumu.
- Do 1. januára 2028 – ukončenie všetkých existujúcich kontraktov.
- Slovensko a Maďarsko získali možnosť výnimky do konca roka 2027, no aj tú v súčasnosti odmietajú podporiť.
Postoj Slovenska a Maďarska
Na zasadnutí ministrov energetiky EÚ (16. júna 2025) Slovensko a Maďarsko vetovali spoločné vyhlásenie, ktoré malo podporiť plán Európskej komisie.
Slovenská vláda argumentuje:
- Máme platný kontrakt s Gazpromom až do roku 2034.
- Jeho predčasné ukončenie by mohlo viesť k sankciám až vo výške 16 miliárd eur.
- Slovensko nemá v tejto chvíli dostatočne zabezpečené náhradné dodávky plynu.
Ako chce EÚ zákaz presadiť?
Európska komisia plánuje presadiť zákaz bez ohľadu na postoj niektorých krajín, pomocou mechanizmu tzv. „zosilnenej kvalifikovanej väčšiny“ (reinforced qualified majority). To znamená, že ak bude za návrh hlasovať väčšina krajín reprezentujúcich väčšinu obyvateľstva EÚ, môže sa zákaz zaviesť aj bez jednomyseľného súhlasu.
Obavy Slovenska: SPP a zmluvy s Gazpromom
Štátny plynárenský podnik SPP má zmluvu s ruským Gazpromom, ktorá je záväzná do roku 2034. Ak by Slovensko bolo nútené tento kontrakt jednostranne zrušiť, hrozí podľa odhadov sankcia vo výške 16 miliárd eur. To by bol obrovský zásah do verejných financií.
Má Slovensko alternatívu?
- SPP už nakupuje časť plynu aj z iných zdrojov – najmä zo západnej Európy, prostredníctvom LNG.
- Slovensko zatiaľ nemá dostatočnú kapacitu na prepravu plynu z iných zdrojov a zároveň čelí vyšším cenám za tieto dodávky.
- Slovensko preto požaduje dlhší prechodný čas, počas ktorého by sa mohlo bezpečne odpútať od závislosti na Rusku.
Politický kontext
Postoj Slovenska je v súlade s celkovou politikou vlády Roberta Fica, ktorá sa stavia kriticky voči tlaku Bruselu a usiluje sa o ochranu „národných záujmov“. Vláda tiež zdôrazňuje potrebu energetickej bezpečnosti a zmluvnej stability.
Zákaz ruského plynu je jednou z najväčších geopolitických a energetických výziev súčasnosti. Zatiaľ čo väčšina EÚ ho považuje za nevyhnutný krok k oslabeniu ruskej ekonomiky a k väčšej energetickej nezávislosti, Slovensko a Maďarsko upozorňujú na vysoké ekonomické riziká a žiadajú viac času a flexibilitu.
