Čo sa stalo?
Dňa 9. júla 2025 sa Zem otočila rýchlejšie než zvyčajne – o približne 1,3 až 1,5 milisekundy kratšie než štandardných 86 400 sekúnd (24 hodín).
Aj keď ide o minimálny rozdiel, z pohľadu presného merania času a navigácie je to veľká udalosť.
Prečo sa Zem točila rýchlejšie?
Hoci rotácia Zeme nie je úplne stabilná, jej rýchlosť ovplyvňujú rôzne faktory:
- Geofyzikálne procesy: pohyb roztavenej hmoty v jadre Zeme
- Mesiac a slapové sily
- Zmeny v distribúcii hmoty (ľadovce, oceány, zemetrasenia)
- Vietor a tlaková dynamika v atmosfére
- Zmena orientácie rotácie osi (tzv. Chandlerova oscilácia)
Vedci zaznamenali, že v posledných rokoch sa objavujú anomálie: niektoré dni sú kratšie než 24 hodín, čo je v rozpore s historickým trendom spomaľovania rotácie Zeme.
Vidíme, že v roku 2025 nastal prudký pokles, čo znamená, že Zem sa otáčala rýchlejšie než obvykle – až o 1,5 milisekundy kratšie. Tento jav je výnimočný a technicky významný.
Aký to má dopad na technológie?
1. Navigácia (GPS, Galileo a pod.)
- GPS satelity pracujú na extrémne presnom čase (nanosekundy).
- Kratšia rotácia = odchýlky v pozícii → potreba korekcie
- Aj malý časový posun spôsobuje chyby v určovaní polohy o metre až kilometre
2. Atómové hodiny a UTC
- UTC (koordinovaný svetový čas) je založený na atómových hodinách
- Ak sa rozdiel medzi UTC a skutočnou rotáciou Zeme (UT1) príliš zvýši, pridáva sa tzv. priestupná sekunda (leap second)
- Doteraz sa pridávali sekundy, pretože rotácia sa spomaľovala
3. Negatívna priestupná sekunda?
- Vedci uvažujú o „negatívnej sekunde“ – teda odčítaní jednej sekundy, ak sa Zem bude dlhodobo točiť rýchlejšie
- Niečo také ešte nikdy nebolo použité
- Technologicky by to mohol byť problém – hlavne pre systémy, ktoré sú naviazané na presnú sekvenciu času (bankové servery, telekomunikácie, cloud služby…)
Vidíme, že rozdiel systematicky klesá, čo znamená, že rotácia Zeme sa zrýchľuje a UTC sa musí častejšie korigovať, aby zostal v súlade s reálnym slnečným časom (UT1).
Ak rozdiel klesne pod kritickú hranicu, bude treba odčítať sekundu, teda zaviesť „negatívnu priestupnú sekundu“, čo by bolo po prvýkrát v histórii.
Aké sú riziká?
- Softvérové a systémové zlyhania (v minulosti sa to stalo pri niektorých „leap second“ aktualizáciách)
- Nepripravenosť na „mínusovú sekundu“
- Problémy pri synchronizácii svetových serverov, databáz a infraštruktúry
Aj keď rozdiel 1,5 milisekundy pôsobí zanedbateľne, pre presný svet technológií a globálne synchronizované systémy je to výrazná udalosť.
Téma negatívnej sekundy je aktuálne diskutovaná medzi vedcami a IT inžiniermi a môže znamenať revolučnú zmenu v tom, ako spravujeme čas na Zemi.
