Slovensko rieši ďalší spor s Európskou komisiou. Tentokrát ide o návrhy zonácií národných parkov, ktoré podľa Bruselu môžu porušovať európsku legislatívu a zároveň ohroziť financie z Plánu obnovy. V hre sú stovky miliónov eur, ktoré má Slovensko získať z Európskej únie.
Téma v posledných dňoch výrazne rezonuje medzi politikmi, ochranármi aj odborníkmi na životné prostredie. Kritika smeruje najmä k pripravovaným zmenám v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry.
Čo Európskej komisii prekáža?
Podľa informácií, ktoré zverejnila strana Demokrati a následne ich potvrdili viaceré médiá, Európska komisia upozornila, že niektoré návrhy zonácií môžu byť v rozpore s európskymi smernicami o ochrane prírody a posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Problémom majú byť najmä:
- nové rozvojové plochy pre turizmus,
- možné rozšírenie výstavby v chránených územiach,
- návrhy lanoviek, hotelov a zjazdoviek,
- zmeny stupňov ochrany v niektorých lokalitách.
Kritici tvrdia, že by to mohlo oslabiť ochranu najvzácnejších častí slovenských národných parkov.
V hre sú peniaze z Plánu obnovy
Celý spor je vážny najmä preto, že zonácie národných parkov sú jedným z míľnikov Plánu obnovy. Slovensko sa zaviazalo, že pripraví nové pravidlá ochrany viacerých parkov vrátane:
- TANAP-u,
- NAPANT-u,
- Malej Fatry,
- Polonín.
Ak by Európska komisia vyhodnotila, že Slovensko porušilo podmienky alebo oslabilo reformu ochrany prírody, mohlo by to ohroziť stovky miliónov eur z európskych fondov. V diskusiách sa spomína suma približne 453 miliónov eur, pričom niektorí odborníci hovoria aj o ešte vyšších rizikách.
Vedci upozorňujú na chyby
Do diskusie sa zapojili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského. Tí pripravili vlastný návrh revízie zonácií a upozornili, že pôvodné návrhy podľa nich obsahovali viaceré legislatívne aj odborné chyby.
Podľa vedcov by niektoré návrhy nemuseli obstáť ani pred slovenskými či európskymi súdmi.
Tvrdia tiež, že nesprávne nastavenie ochrany by paradoxne mohlo skomplikovať aj samotné investičné projekty a turistický rozvoj.
Ministerstvo životného prostredia kritiku odmieta. Rezort označil viaceré tvrdenia za „nezmysly“ a tvrdí, že Slovensko postupuje v súlade s pravidlami.
Do rokovaní sa zapojil aj minister Tomáš Drucker, ktorý potvrdil, že Slovensko komunikuje s Európskou komisiou a snaží sa dosiahnuť dohodu. Podľa jeho slov pokračujú rokovania o zonáciách aj o ochrane vzácnych území a druhov.
Situáciu komplikuje aj fakt, že vláda nestihla pôvodný termín na dokončenie zonácií národných parkov. Míľnik mal byť splnený do konca marca 2026, no termín sa posunul po rokovaniach s Európskou komisiou.
Diskusie medzi štátom, ochranármi, vedcami a investormi preto pokračujú aj naďalej.
Zonácia určuje, ktoré časti národných parkov budú mať najvyšší stupeň ochrany a kde budú možné určité aktivity, napríklad:
- turistika,
- výstavba,
- hospodárska činnosť,
- lesníctvo,
- športové areály.
Ide o jednu z najdôležitejších tém ochrany prírody na Slovensku za posledné roky, pretože rozhodne o budúcnosti najvzácnejších území krajiny.
Momentálne tak ostáva otázne, či Slovensko nájde kompromis medzi ochranou prírody, ekonomickými záujmami a podmienkami Európskej únie.
