Priebeh streľby
10. júna 2025 krátko pred 10:00 miestneho času vošiel 21-ročný bývalý študent do priestorov federálnej strednej školy BORG Dreierschützengasse v druhom najväčšom rakúskom meste Graz a spustil paľbu z brokovnice a pištole. Útočník najprv vstúpil do svojej bývalej triedy, kde spustil streľbu na študentov a vyučujúcich, následne sa presunul do vedľajších priestorov školy. Polícia na miesto vyslala viac ako 300 príslušníkov, ktorí po niekoľkých minútach zabezpečili areál a zastavili paľbu, keď útočníka našli mŕtveho v školskej toalete – sám následne spáchal samovraždu
Obete a zranení
Na mieste prišlo o život deväť ľudí – šesť študentiek a traja študenti – a jeden učiteľ. Desiata obeť, dospelá žena, zomrela o osem hodín neskôr v nemocnici Universitätsklinikum Graz. Ďalších dvanásť osôb utrpelo zranenia, z toho piati študenti a učiteľka zostali v kritickom stave. Medzi obeťami boli aj dvaja tínedžeri bosnianskeho pôvodu, podľa veľvyslanectva Bosny a Hercegoviny vo Viedni však nevlastnili bosniansku občianstvo .
Profil páchateľa a možné motívy
Útočník, identifikovaný len ako 21-ročný rakúsky občan Artur A. z okolia Grazu, vlastnil obe použité zbrane legálne a mal zbrojný preukaz. Poloautomatickú pištoľ Glock si podľa vyšetrovateľov zaobstaral len niekoľko dní pred útokom, brokovnicu mal dlhodobo. V jeho byte polícia objavila nefunkčný domáci výbušný prístroj typu „rúrková bomba“, rovnako aj rozlúčkový list adresovaný rodičom, no jeho obsah zatiaľ nezverejnili. Niektoré médiá uviedli, že páchateľ sa v liste označil za obeť šikany, hoci generálny riaditeľ verejnej bezpečnosti Franz Ruf upozornil, že motív je stále predmetom vyšetrovania a závery sú špekulatívne .
Reakcia štátu a verejnosti
Rakúska vláda okamžite vyhlásila tri dni štátneho smútku. Spolkový kancelár Christian Stocker na tlačovej konferencii v Grazi vyjadril hlboký smútok a uviedol, že krajina čelí „hroznému dňu, aký sme si ani nevedeli predstaviť“ . Prezident Alexander Van der Bellen označil udalosť za „nekalú tragédiu, ktorá zasiahla srdce našej spoločnosti“. Politikovia z rôznych strán pozastavili predvolebnú kampaň a zrušili verejné podujatia na znak úcty.
V centre Grazu zorganizovali spomienkový zraz stovky obyvateľov, zapálili sviečky a položili kvety pred budovou školy. O 10:00 sa v celej krajine konala minúta ticha. V miestnych nemocniciach sa stovky ľudí postavili do radu, aby darovali krv pre zranených .
Sociálny a politický dopad
Rakúsko, krajina s jednou z najvyšších mier civilného vlastníctva zbraní v Európe, zatiaľ zažívalo zriedkavé prípady hromadnej streľby. Najnásilnejší predchádzajúci školský útok sa datuje do roku 1999, keď muž zastrelil učiteľku a žiaka v malej obci. Tento masaker však prevýšil všetky predchádzajúce incidenty počtom obetí . Po udalosti sa v rakúskom parlamente opäť rozvírila diskusia o sprísnení zákonov o zbraniach, ale opozícia i zástancovia civilných práv sú rozdelení v otázke, či obmedzenie prístupu k strelným zbraniam zníži riziko podobných útokov.
Psychológovia a sociológovia poukazujú na potrebu lepšej prevencie šikany a duševného zdravia mladých ľudí. Viaceré školy už avizovali zriadenie krízových tímov a školských psychológov, ktorí by mali včas odhaliť varovné signály u ohrozených študentov.
Vyšetrovanie a ďalšie kroky
Vyšetrovatelia stále skúmajú digitálne stopy útočníka vrátane obsahu jeho mobilného telefónu, sociálnych sietí a e-mailov. Znalci preverujú aj technické detaily zbraní a priebeh streľby. Bezpečnostné zložky prisľúbili školám zvýšené kontroly vstupov a pravidelné cvičenia evakuácie.
V nasledujúcich týždňoch sa očakáva, že polícia zverejní viac informácií o motive a pozadí páchateľa. Následne niet pochýb, že masaker v Grazi vyvolá v Rakúsku rozsiahlu verejnú a politickú debatu o bezpečnosti v školách, duševnom zdraví a regulácii civilných zbraní. V čase smútku a zmätenia však dominujú spomienky na obete a snaha o vzájomnú podporu pre ich rodiny a zranených.
