Osem rokov ležal vo svojom byte bývalý pekár, kým jeho telo nebolo objavené náhodou pri požiari v jeho bytovom dome v Nemecku. 

Kostrové pozostatky Heinza, ktorý zomrel vo veku 59 rokov, sa našli vedľa mŕtveho tela jeho psa, o ktorom sa predpokladá, že hladoval v byte v západnom Nemecku v Sendene. 

Po ďalšom vyšetrovaní sa ukázalo, že poštová schránka muža nebola otvorená osem rokov a jeho rozpadajúce sa auto bolo stále zaparkované vonku. 

Naposledy ho videli nažive v roku 2011.  

Jedna susedka, Angelika Havener, povedala, že kontaktovala viaceré osoby po tom, ako si všimla čudný zápach. Ani správca bytového domu, ani polícia sa však nezhodli na stutočnosti, že cítia mŕtve telo.  

Pani Havenerová si myslela, že jej sused mal dospelého syna, ale s ním sa nedokázala spojiť.  

Ďalší sused ju ubezpečil, že Heinz, ktorý sa pred mnohými rokmi rozišiel so svojou manželkou, pravdepodobne zostal s priateľom inde. Pokračovala: „Bol to milý chlap, trochu osamelý. Povedal mi, že opustil prácu pekára, pretože mal alergiu na múku.”

Heinzovo telo bolo nakoniec nájdené, keď 20. septembra v bytovom dome vypukol požiar a hasiči šli od domu k domu, aby zaistili bezpečnosť obyvateľov. 

Keď Heinzov byt nikto neotváral, vstúpili a našli ho a jeho psa mŕtveho.  

The post Pozostatky muža (59) a jeho psa sa nachádzajú v jeho byte po tom, čo … appeared first on NESTY.

Po neskorej noci na závode vozidiel sa Carole a Verne Kingovci vrátili do svojho hotela, ktorý je priateľský k domácim miláčikom v Kalispell, Montána a zistili zdrcujúcu novinku.

Ich 7-ročná Border kólia, Katie, už nebola v miestnosti kde ju nachali. Zrejme sa jej podarilo otvoriť dvere, lebo pravdepodobne sa zľakla búrky, ktorá prešla oblasťou. Na recepcii obsluha povedala, že už pred hodinami videli pred dverami utrápeného psa.

Kingovci boli znepokojení. V malom meste s 23 000 ľuďmi, ktoré sa opiera o rozľahlú divočinu pri národnom parku Glacier, obklopené lesmi a poľami, nemali poňatia kde majú začať hľadať?

Počas nasledujúcich 57 dní sa pár vydal na zúfalé hľadanie, ktoré zahŕňalo okuliare s nočným videním, kamery na sledovanie zvierat a konský hnoj privezený z rodinnej farmy vo východnom Washingtone. Poštová kuriérka pani King ukončila svoju prácu.

“Každú noc, keď som šiel spať, bolo to čudné,” povedal pán King. “Je teplá?” Už dnes jedla? Rozrušovalo nás to.

1. deň

„Ako v krimi scéne“

Na začiatku Kingovci strávili noc prehliadkou blízkych štvrtí, kde sa nachádzajú farmy, obydlia a nové obchodné centrum v severnej Kalispelli.

Boli vonku do 4:00 ráno, ale nevideli ani náznak svojho psa. Personál recepcie ich požiadal, aby poslali nejaké fotografie a spoločne začali vyrábať a distribuovať letáky v okolí.

Stovky z nich boli zverejnené na stožiaroch a poštových schránkach v komunite a rozdávali sa od dverí k dverám ale aj na miestnych športových podujatiach. Zverejnili fotografiu Katie na stránkach Facebooku a internetových sieťach stratených domácich miláčikov. Ďalšie osoby sa k nim pripojili pri prechádzke po štvrtiach pri hľadaní Katie.

Ako bývalí policajní dôstojníci z Los Angeles, Kingovi sa vedeli pozerať cez opustené budovy. Preskúmali polia a hľadali stopy alebo exkrementy od psov. Uvažovali o možnosti, že Katie zrazilo auto po diaľnici, ale bez dôkazov o tom neprestávali pokračovať v hľadaní.

“Človek by povedal ,že to je ako z krimi seriálu,” povedal pán King.

15. deň

Pasce a vône

Po niekoľkých týždňoch hľadania sa Kingovci rozhodli vyskúšať nejaké extrémnejšie opatrenia. Objednali si dve herné kamery, aké používajú vedci z oblasti voľne žijúcich živočíchov a ktoré dokážu zaznamenať video, keď prejde zviera. Objednali si pasce na zvieratá a dúfali, že jedlo ako syrové tyčinky ktoré Katie uprednostňuje – by ju nalákalo prísť do klietky.

Pani King tiež začala chodiť behávať a bicyklovať po okolí, dúfajúc, že ​​jej pot môže signalizovať psovi, že jej rodina je blízko. Použili trička na strategických miestach, ako aj deku Katie a misku pre psov.

“Nemyslím si, že v tejto oblasti je ešte ulica kde sme neboli” uviedla pani King.

Pár neskôr priniesol ostrihanú srsť a niekoľko vedier hnoja od ich koní a so súhlasom miestnych poľnohospodárov ju rozšíril v blízkosti pascí a ďalších možných miest.

Neskôr, keď počuli špekulácie, že Katie môže byť v noci v pohybe, pár dostal okuliare s nočným videním a strávil hodiny v chlade, dúfajúc, že ​​zahliadne, ako sa Katie prechádza poľom.

Nevideli však žiadnu aktivitu. Záber z kamery nevykazoval žiadne známky psa. Pasce chytili straku, mačku a štyri skunky.

22. deň

Falošné znamenia

Akékoľvek tipy, čokolvek čo sa k nim dostalo. Ako ľudia hlásili možné pozorovania, Kingovci sa ich snažili sledovať.

Pri jednom podnete išli 15 míľ do Columbia Falls v špičke, aj keď sa to zdalo byť pritiahnuté za vlasy. Inokedy išli skontrolovať hlásenie, aj keď opis psa neznel úplne správne.

“V duchu som si vždy hovorila:” Ak by som ju nehladala, čo by sa jej mohlo stať a my sme nič neurobili? “Povedala pani King.

Niekedy sa ukázalo, že je to iný pes. Pri jednej príležitosti, keď sa rozprávali s majiteľom pôdy na farme, prišla k nim žena a povedala, že práve videla ich psa, ktorý prešiel cez cestu a narazil na pole repky. Kingovci sa rozbehli a kričali Katie.

Nenašli ju.

37. deň

Ukončenie práce pani King.

Pani King stále pracovala ako poštová kuriérka v oblasti Spokane. V auguste sa musela vrátiť domov, zatiaľ čo jej manžel pokračoval v pátraní.

Hovorila so svojimi šéfmi o tom, či si ešte môže vziať voľno. Počas letných mesiacov to však nebolo možné. Hoci by peniaze pomohli uľahčiť ich život na dôchodku, oznámila im to.

“Katie bola pre mňa dôležitejšia,” povedala pani King. Iba som povedala, že dokončím tento týždeň a to je všetko. “

Keď sa vrátila do Kalispellu, pán King sa musel vrátiť do Spokane. Zanechal pre Katie poznámku.

“Idem domov, aby som sa postaral o tvojich bratov a sestru,” povedal pán King a poukázal na svojich dvoch ďalších psov a mačku. “Namiesto rozlúčenia by som radšej povedal: Uvidíme sa čoskoro. “

53.deň

Strata nádeje

Mesiac a pol po pátraní Kingovci stále cítili nádej. Nezistili sa žiadne skutočnosti o Katie ale ani o tom, že Katie je mŕtva.

V druhom septembrovom týždňy však pani Kingová povedala, že jej nádej upadá. Plakala a začala premýšľať, či sa ich pes niekdy nájde.

“Nebola som pripravená ísť, ale rozmýšľala som: Čo iného ešte môžem urobiť?” Povedala pani King.

Chýbal jej dom a ich ďalšie zvieratá, plánovala sa vrátiť domov, ktorý je vzdialený asi 250 míl, aby tam strávila víkend. Jej manžel ju však presvedčil, aby zostala a navrhol ešte jeden týždeň. Niektorí z jej nových kamarátov v Kalispell ju tiež povzbudili, aby vytrvala.

Jedna osoba im poskytla svoj domov, aby Kingovci ešte zostali v tejto oblasti. Viac ako tucet ďalších sa zaviazalo pomáhať hľadať. Majitelia pozemkov ich privítali, aby sa mohli rozhliadnuť.

“Nemôžeme uveriť tejto komunite” povedal pán King. Pani King dodala: „Dostala som z nej číru láskavosť ľudí.“

57. deň

„Našla som ju!“

Ráno 15. septembra dostala pani King ďalší tip, tentoraz od niekoho, kto sa nachádzal v blízkosti hotela. Obyvateľ povedal, že sa pozeral z okna a je presvedčený, že Katie bola na jeho záhrade.

Pani King a jej priateľ sa vrhli na cestu. Ale keď sa tam dostali, bola preč. Prešli poliami v okolí a hľadali ďalekohľadmi.

Na obhliadke sa stretli s párom, rozprávali im o ich hľadaní a žena ukázala na psa pod stromom v blízkosti.

Bola to Border kólia. Začali volať meno Katie. Pes bol opatrný, ostražitý. Ostatní v skupine mlčali, keď pani King privolala psa. Katie bežala plnou rýchlosťou a skočila do náručia pani King.

“Jediné, na čo som mohola myslieť, bolo, dokázala som to. Mám ju, “povedala pani Kingová. “Plakala som, držala som ju, zabalila ju do medvedieho objatia.”

Katie okamžite zaspala na prednom sedadle automobilu. Bola špinavá, dehydratovaná a stratila 15 libier. Vzali ju k pohotovostnému veterinárovi, ktorý sa rozplakal, keď zistil, že to bola Katie, pes, ktorého tak veľa ľudí z mesta Kalispell hľadalo.

Zdroj nytimes.com

The post 57 dní hľadali svojho psa – Ona dala výpoveď, on dostal okuliare s nočným videním. Neuveriteľný príbeh! appeared first on NESTY.