Dňa 9. júla 2025 sa Zem otočila rýchlejšie než zvyčajne – o približne 1,3 až 1,5 milisekundy kratšie než štandardných 86 400 sekúnd (24 hodín).
Aj keď ide o minimálny rozdiel, z pohľadu presného merania času a navigácie je to veľká udalosť.

Prečo sa Zem točila rýchlejšie?

Hoci rotácia Zeme nie je úplne stabilná, jej rýchlosť ovplyvňujú rôzne faktory:

• Geofyzikálne procesy: pohyb roztavenej hmoty v jadre Zeme
• Mesiac a slapové sily
• Zmeny v distribúcii hmoty (ľadovce, oceány, zemetrasenia)
• Vietor a tlaková dynamika v atmosfére
• Zmena orientácie rotácie osi (tzv. Chandlerova oscilácia)

Vedci zaznamenali, že v posledných rokoch sa objavujú anomálie: niektoré dni sú kratšie než 24 hodín, čo je v rozpore s historickým trendom spomaľovania rotácie Zeme.

Aký to má dopad na technológie?

1. Navigácia (GPS, Galileo a pod.)

• GPS satelity pracujú na extrémne presnom čase (nanosekundy).
• Kratšia rotácia = odchýlky v pozícii → potreba korekcie
• Aj malý časový posun spôsobuje chyby v určovaní polohy o metre až kilometre

2. Atómové hodiny a UTC

• UTC (koordinovaný svetový čas) je založený na atómových hodinách
• Ak sa rozdiel medzi UTC a skutočnou rotáciou Zeme (UT1) príliš zvýši, pridáva sa tzv. priestupná sekunda (leap second)
• Doteraz sa pridávali sekundy, pretože rotácia sa spomaľovala

3. Negatívna priestupná sekunda?

• Vedci uvažujú o „negatívnej sekunde“ – teda odčítaní jednej sekundy, ak sa Zem bude dlhodobo točiť rýchlejšie
• Niečo také ešte nikdy nebolo použité
• Technologicky by to mohol byť problém – hlavne pre systémy, ktoré sú naviazané na presnú sekvenciu času (bankové servery, telekomunikácie, cloud služby…)

Aké sú riziká?

• Softvérové a systémové zlyhania (v minulosti sa to stalo pri niektorých „leap second“ aktualizáciách)
• Nepripravenosť na „mínusovú sekundu“
• Problémy pri synchronizácii svetových serverov, databáz a infraštruktúry

Aj keď rozdiel 1,5 milisekundy pôsobí zanedbateľne, pre presný svet technológií a globálne synchronizované systémy je to výrazná udalosť.
Téma negatívnej sekundy je aktuálne diskutovaná medzi vedcami a IT inžiniermi a môže znamenať revolučnú zmenu v tom, ako spravujeme čas na Zemi.

The post Prečo bol 9. júl 2025 historicky „najkratší deň“? appeared first on NESTY.

Slovenská veda opäť dokazuje, že má čo povedať aj na globálnej úrovni. Tím vedcov z Košíc v spolupráci s odborníkmi z Bratislavy objavil mechanizmus, ktorý môže viesť k novým spôsobom liečby rakoviny – bez poškodzovania zdravých buniek.

🧪 Výskum, ktorý dáva nádej

Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prebieha výskum, ktorý by mohol otvoriť dvere k cielenej liečbe rakoviny. Vedci sa zamerali na molekulu interleukín IL-6, ktorá zohráva významnú úlohu pri hojení rán – no zároveň aj pri raste nádorov a šírení metastáz.

Ich cieľom je využiť túto znalosť na vývoj látky, ktorá by vedela zablokovať škodlivé signály bez toho, aby ovplyvnila zdravé tkanivá. Klinické testy sú síce ešte len na začiatku, no prvé výsledky sú veľmi sľubné.

🧬 Objav v DNA oprave: Bratislava sa pridáva

Zatiaľ čo Košice sa venujú interleukínu IL-6, ďalší dôležitý príspevok prichádza od vedcov zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského v Bratislave. Tí odhalili úlohu proteínov, ktoré ovplyvňujú viac ako 500 génov spojených s rakovinou.

Ich výskum ukazuje, ako môžu určité proteíny aktivovať alebo deaktivovať gény, ktoré rozhodujú o osude bunky – či prežije, zmutuje alebo odumrie. Tento objav môže viesť k novým liekom, ktoré budú presne cieliť na genetické chyby spojené s nádorovým ochorením.

🌍 Slovensko na mape svetovej vedy

Oba výskumy boli publikované v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch a už teraz vzbudzujú pozornosť vo svete. Ukazuje sa, že aj slovenskí vedci môžu prinášať prelomové poznatky, ktoré majú potenciál zachrániť milióny životov.

💡 Čo to znamená pre pacientov?

Aj keď vývoj nových liekov trvá roky, tieto objavy znamenajú veľký krok dopredu. Naznačujú, že v budúcnosti môže byť liečba rakoviny menej invazívna, presnejšia a šetrnejšia k telu pacienta.

V mori negatívnych správ je tento slovenský vedecký úspech svetlom nádeje. Pokrok v medicíne je často pomalý, no každý krok – ako ten, ktorý spravili vedci v Košiciach a Bratislave – môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.

The post Slovenský objav, ktorý môže zmeniť liečbu rakoviny appeared first on NESTY.