Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko pri najnovšom útoku vyslalo na krajinu 181 útočných dronov a tri rakety. Vzdušné sily uviedli, že 115 dronov bolo zostrelených a 55 sa stratilo na mieste bez toho, aby spôsobili škody.

Výpad sa časovo zhodoval s prejavom prezidenta Donalda Trumpa na spoločnom zasadnutí Kongresu, v ktorom povedal, že prípadný mier medzi oboma národmi by bol „krásny“. Údery sa začali pred Trumpovým vstupom do Kongresu a pokračovali do rána, čo naznačovali výstrahy ukrajinského letectva.

„Rusko musí okamžite zastaviť každodenné ostreľovanie Ukrajiny, ak naozaj chce, aby sa vojna skončila,“ napísal Andrij Jermak — vedúci Zelenského úradu — na Telegram.

Medzitým Dmitrij Medvedev – bývalý ruský prezident a premiér, ktorý teraz pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady krajiny – na sociálnej sieti napísal, že „hlavnou úlohou Moskvy zostáva spôsobiť nepriateľovi maximálnu porážku“.

Úrady v južnom prístavnom meste Odesa informovali o „masívnom“ útoku, pričom šrapnel z dronu zabil najmenej jednu osobu a niektoré časti mesta boli odrezané od inžinierskych sietí.

„V dôsledku útoku v Odese bola poškodená kritická infraštruktúra a časť mesta zostala bez elektriny, vody a tepla,“ napísala vojenská správa mesta na Telegrame.

„Súkromné domy na predmestí Odesy boli poškodené troskami zo zostrelených nepriateľských dronov,“ uvádza sa vo vyhlásení. Vypukli požiare a raketa zasiahla „prázdne sanatórium“, uviedla správa.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily „zasiahli infraštruktúru vojenských letísk, ropný sklad zabezpečujúci palivo pre [ukrajinské vojenské] jednotky, výrobné dielne a kontrolné body pre bezpilotné lietadlá, umiestnenie člnov [ukrajinských] síl pre špeciálne operácie.

Ministerstvo uviedlo, že v noci zostrelilo aj osem ukrajinských dronov nad ruským územím.

Útoky ruských a ukrajinských bezpilotných lietadiel pokračujú v čase, keď sa obe strany snažia získať výhodu v rámci obnovených mierových rokovaní, ktoré sprostredkúva administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Minulý mesiac sa toto úsilie začalo stretnutím americkej a ruskej delegácie v Saudskej Arábii bez akejkoľvek ukrajinskej účasti. Obe strany vyjadrili zámer oživiť bilaterálne vzťahy a preskúmať oblasti budúcej hospodárskej spolupráce.

Americko-ukrajinské vzťahy sa veľmi naštrbili, odkedy sa Trump vrátil do úradu s prísľubom rýchleho ukončenia vojny. Napätie vyvrcholilo minulotýždňovým výbušným stretnutím oboch prezidentov v Oválnej pracovni za účasti viceprezidenta JD Vancea. Stretnutie sa zvrhlo na hádku, po ktorej bol Zelenského tím požiadaný, aby opustil Biely dom.

Zatiaľ čo európski spojenci sa zmobilizovali, aby podporili Zelenského a vyzvali na zmierenie, Trump oznámil zmrazenie všetkej pomoci USA Ukrajine. Predstavitelia administratívy požadovali od Zelenského ospravedlnenie a súhlas s kontroverznou dohodou, ktorá má USA poskytnúť prístup k cenným ukrajinským prírodným zdrojom.

Počas svojho prejavu na spoločnom zasadnutí Kongresu v utorok večer Trump povedal, že dostal list od Zelenského, prečítal jeho časť nahlas a naznačil, že napätie medzi oboma tábormi sa ochladilo.

„Oceňujem, že poslal tento list, dostal som ho pred chvíľou,“ povedal Trump. „Zároveň sme viedli vážne rozhovory s Ruskom a dostali sme silné signály, že sú pripravení na mier. Nebolo by to krásne?“

Vo svojich prvých komentároch po oznámení zmrazenia pomoci zo strany USA Zelenskyj v utorok uviedol, že Ukrajina je pripravená podpísať dohodu o nerastných surovinách „v akomkoľvek čase a v akomkoľvek vhodnom formáte“.

„Nikto z nás nechce nekonečnú vojnu. Ukrajina je pripravená čo najskôr zasadnúť za rokovací stôl, aby sa priblížila k trvalému mieru,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení. „Nikto si neželá mier viac ako Ukrajinci. Môj tím a ja sme pripravení pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa na dosiahnutí trvalého mieru.“

„Skutočne si vážime, koľko toho Amerika urobila, aby pomohla Ukrajine udržať si suverenitu a nezávislosť. A pamätáme si moment, keď sa veci zmenili, keď prezident Trump poskytol Ukrajine Javeliny. Sme za to vďační,“ pokračoval Zelenskyj.

S odkazom na katastrofálne stretnutie v Oválnej pracovni ukrajinský líder povedal, že „neprebehlo tak, ako malo. Je poľutovaniahodné, že sa to stalo práve takto. Je čas napraviť veci. Chceli by sme, aby budúca spolupráca a komunikácia boli konštruktívne.“Riaditeľ CIA John Ratcliffe v stredu ráno zdanlivo potvrdil, že USA pozastavili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou, zatiaľ čo poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz neskôr označil všetky aspekty americko-ukrajinských vzťahov za „pozastavené“ bez toho, aby konkrétne spomenul spravodajské informácie.

Ratcliffe uviedol, že Trump požiadal o „pauzu“ a je odhodlaný dosiahnuť mier. Ratcliffe naznačil, že pauza podnietila Zelenského vyhlásenie, že je pripravený oživiť rozhovory o potenciálnej mierovej dohode. „A tak si myslím, že na vojenskom fronte a na fronte spravodajských služieb prestávka, ktorá to umožnila, podľa mňa zmizne,“ dodal.

Ukrajinskí predstavitelia pre ABC News potvrdili, že USA čiastočne pozastavili spravodajskú podporu krajine.

Predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby uviedol, že pauza zahŕňala aj zastavenie zdieľania amerických satelitných snímok prostredníctvom Agentúry pre obranné spravodajstvo.

Ukrajinský poslanec parlamentu, ktorý sa úzko podieľa na rozhovoroch o obrannej spolupráci s USA, tiež uviedol, že USA zastavili zdieľanie spravodajských údajov, ktoré by sa mohli použiť na útoky na Rusko.

Predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby uviedol, že Ukrajina je stále schopná prijímať satelitné snímky od európskych spojencov, ktorí majú vlastné kapacity.

Ďalší ukrajinský poslanec a bývalý vysoký predstaviteľ obrany vyjadrili nádej, že táto prestávka bude dočasná.

The post Rusko bombarduje Ukrajinu, zatiaľ čo Trump sa na Kongrese chváli vyhliadkou na „krásnu“ mierovú dohodu appeared first on NESTY.

A Trumpov útok na Zelenského, ktorý bol v Spojených štátoch oslavovaný ako hrdina za to, že odolal ruskej bleskovej vojne v Kyjeve na začiatku vojny, bol názorným znakom toho, ako nová americká administratíva zvrátila postoj Washingtonu k podpore obete invázie a teraz odmeňuje agresora. “Máme situáciu, keď sme na Ukrajine nemali voľby, kde máme stanné právo,” povedal Trump novinárom vo svojom rezorte Mar-a-Lago. Trump tiež tvrdil, že Zelenskyho hodnotenie súhlasu bolo „na úrovni 4 %“ a „máme krajinu, ktorá bola zničená na kusy“. Spoľahlivé prieskumy verejnej mienky boli ťažké uprostred vojnovej zóny, v ktorej sa tisíce Ukrajincov vnútorne vysídlili alebo utiekli z krajiny. Zatiaľ čo nedávne prieskumy ukázali, že Zelenského popularita výrazne klesla v porovnaní s takmer všeobecným súhlasom, ktorý mal na začiatku vojny, nie je to ani zďaleka také hĺbka, ktorú uvádza Trump. Prezident tiež varoval, že na to, aby sa zvážili názory Ukrajiny na jej osud, by mala mať voľby, a povedal: „Viete, chcú miesto pri stole, nemuseli by sa k tomu vyjadrovať obyvatelia Ukrajiny, ako to už bolo veľakrát, odkedy tu máme voľby? Trump, zjavne citlivý na kritiku, že vo svojich vyhláseniach o vojne papagájuje ruskú propagandu, trval na tom: „To nie je záležitosť Ruska; to je niečo, čo vychádza odo mňa.”

Posledné voľby na Ukrajine sa mali konať vlani v apríli, ale Zelenskyj povedal, že voliči nemôžu ísť k urnám počas vojny, čo je pozícia, ktorú podporuje ústava krajiny. Trumpovo naliehanie na to, aby sa voliči vyjadrili k demokracii, je ironické vzhľadom na jeho vlastné odmietnutie vypočuť si verdikt Američanov v prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré prehral. A je to ešte drzejšie, pretože Putin zostal pri moci viac ako dve desaťročia usporiadaním falošných volieb a uvalením tvrdých domácich represií. Trump sa snaží zahmliť príčinu ukrajinskej vojny Trumpov najnovší pokus vyliečiť americké nálady okolo Ukrajiny je podobný mnohým jeho predchádzajúcim snahám zahmlievať pravdu v snahe vytvoriť priestor pre svoje politické ambície. Jeho najvýraznejším príkladom boli voľby v roku 2020. V Mar-a-Lago sa tiež pokúsil znovu objaviť fakty o ruskej invázii spred troch rokov, keď sa Putinove sily prevalili cez hranicu nezávislej, suverénnej demokracie a prekreslili mapu Európy. „Dnes som počul: ‚No dobre, neboli sme pozvaní‘,“ povedal prezident s odkazom na sťažnosti Ukrajiny, že jej nebolo dovolené zúčastniť sa na rodiacom sa mierovom procese. „No, bol si tam tri roky. Mali ste to ukončiť po troch rokoch. Nikdy si s tým nemal začať. Mohli ste sa dohodnúť,“ povedal.

V podstate sa zdá, že prezident naznačuje, že Ukrajinci mali uzavrieť dohodu s Ruskom, aby sa vyhli invázii – čo by v praxi znamenalo podriadiť sa bábkovej vláde v Kyjeve lojálnej Moskve alebo jednoducho vzdať boj a odovzdať víťazstvo Putinovi. Trumpova reakcia na saudskoarabské rozhovory, po ktorých by v utorok mohlo nasledovať osobné stretnutie s Putinom do konca mesiaca, riskovala zdvojnásobenie toho, čo už bolo víťazstvom pre ruskú stranu. Jeho vyjadrenia pravdepodobne ešte viac upevnia odpor voči jeho dlhodobým mierovým plánom medzi Európanmi, ktorí podľa jeho administratívy musia byť zodpovední za presadzovanie akejkoľvek budúcej dohody na zastavenie bojov. Trump sa zdal nejasný, pokiaľ ide o to, ako by mala vyzerať mierová dohoda na Ukrajine, a podčiarkol dojmy, že jeho hlavným cieľom je dohoda akéhokoľvek druhu, ktorá by mu umožnila dosiahnuť osobné politické víťazstvo, ale jeho kritici sa obávajú, že by mohla podporiť budúci konflikt. V utorok povedal, že je otvorený možnosti európskych jednotiek presadiť akúkoľvek prípadnú dohodu – aj keď túto myšlienku odmietli vyslanci Moskvy na rokovaniach v Saudskej Arábii. Nekomentoval varovanie britského premiéra Keira Starmera, že takáto sila by bola životaschopná len s americkým „zaisťovacím systémom“. Stalo sa tak po minulotýždňovom varovaní amerického ministra obrany Peta Hegsetha, že žiadne americké jednotky sa nebudú podieľať na udržiavaní mieru na Ukrajine. Starmer sa má budúci týždeň stretnúť vo Washingtone s prezidentom a prezentuje sa ako most medzi USA a Európou.

Trumpovo nadšenie pre Putina však nezdieľajú najmenej dvaja vysokopostavení republikánski senátori. Predseda ozbrojených síl Senátu Roger Wicker v utorok povedal, že si nemyslí, že ruskému vodcovi možno dôverovať. Senátor za Mississippi povedal Manu Raju zo CNN, že „Putin je vojnový zločinec a mal by byť vo väzení do konca života, ak ho nepopravia“. A senátor John Kennedy súhlasil s kyslým hodnotením ruského vodcu svojho kolegu, aj keď zastavil kritiku Trumpovho prístupu k mierovým rokovaniam. „Vladimir Putin má čierne srdce. Očividne má Stalinovu chuť krvi,“ povedal senátor za Louisianu. Potvrdil však rešpekt strany voči Trumpovi, odmietol však aj tvrdenia, že prezident ponúkol Rusku významné ústupky jednoducho tým, že ho priviedol z diplomatickej izolácie. “Nevidel som, že by sme podnikli nejaké kroky na odstránenie tlaku na Putina,” povedal.

The post Trump zasadil Ukrajine ďalší úder a Putinovi nový impulz appeared first on NESTY.

The post Trump a Putin sa pripravujú na začatie mierových rozhovorov s Ukrajinou, zatiaľ čo Európa bude prosiť o jednotu appeared first on NESTY.